Strhol som z tabule plagát. Bol zo zvláštneho papiera, niečo ako papyrus. Bol na ňom nakreslený detailný portrét svalnatého chlapa tmavšej pleti s veľkou jazvou, krivoľaku sa tiahnucou od krku až po ucho. Na krku mal prívesok, na ktorom viseli prsty. Pravdepodobne prsty jeho betí, trofeje. Na brade mal hustý čierny porast, výrazný orlí nos a tmavé, kruté oči. Na hlave mal červenú šatku - typický znak pirátov Tichomoria, Vaasovych prisluhovačov. Pod portrétom stálo červenou farbou načmárané slovo HĽADANÝ, pod tým stálo 200 Dolárov. Doteraz mi nedošlo, ako je možné, že aj v zapadákove, ako boli Rookove ostrovy, sa dá platiť dolármi. Skôr by som tipoval, že tu vymením sliepku za motorku, alebo tak.  "Máš chuť zarobiť si?" ozvalo sa za mnou. Hlas patril Dennisovi - náčelníkovi kmeňa Rakyatov. Na Rookovych ostrovoch žili tri spoločenské typy - civilisti, Rakyati a piráti. Rakyati boli niečo ako bojovníci za slobodu - bojovali proti pirátom, oslobodzovali zajatcov a všemožne sa snažili dostťa spod ich nadvlády. No pirátsky šéf Vaas bol mimoriadne krutý bastard. A nech sa Rakyati snažili akokoľvek, pri boji ich vždy ubudlo viac než pirátov.                                                         "No...vlastne áno. Hovorili ste mi, že by som mal pomôcť, tak..." pokrčil som plecami.                                   "Jasné, to poznám." usmial sa Dennis a potom tajomne ukázal na les za Rakyatskou dedinou. "Počúvaj - asi dva kilometre odtiaľto je v lese opustené vojenské stanovisko - malá drevená búdka. Človek z toho plagátu by mal byť tam. Teda..." poškriabal sa za uchom. "...tam bol naposledy videný."                           Potom mi vtisol do ruky luk - bol kovový, so žlto-čiernym náterom. Než som stihol niečo povedať, vrazil mi do rúk aj tulec so šípmi. "Rakyatská tradícia hovorí, že hľadaných je treba zabiť nožom - chápeš, aby jeho duša už neputovala po tomto svete a nestrašila nás. Ale..." potmehúdsky sa uškrnul. "...to neznamená, že musíš zabiť nožom aj tých okolo neho."                                                                                         "Vďaka, Dennis." prikývol som a prehodil som si tulec cez plece.                                                                          Už o chvíľu som sa pomaly plížil lesom. Nervózne som si od hlavy odháňal komáre a dávl osm pozor, kam našľapujem - v tejto džungli sa bežne vyskytovali svine ako hady a iné jedovaté potvorky. Luk som stále držal v rukách - pre prípad potreby. O chvíľu som za potôčikom predo mnou zbadal drevený domček - vlastne len provizórny úkryt, vytvorený z drevených dosiek, ledabolo naskladaných na seba. Pri domčeku parkovalo červené terénne auto s guľometom namiesto zadných sedadiel. Za guľometom sedel černoch v červenom tielku, na tvári mal rúšku. Všimol som si, že okolo domu sa v pravideľných intervaloch pohybovali dvaja ďalší piráti - asi hliadka. Z toho som usúdil, že môj človek bude vnútri.           Prikrčený som prešiel pozdĺž potoka až za auto. Z tulca som vytiahol jeden šíp a natiahol som luk. Počkal som, kým sa mi tep a dych ustália, kým sa mieridlo prestane chvieť a cieľ bude na dostrel - presne tak, ako ma to učil Dennis. Potom som šíp pustil. Ozvalo sa duté žuchnutie, keď pirátovi za guľometom odkväcla hlava a on vypadol z auta. Zostal ležať v blate na bruchu, z chbta mu trčal čierný šíp. Hodil som sa do papradia vedľa auta. Spoza domu vyšiel jeden z pirátov, ktorí strážili. Nesmie zbadať tú mŕtvolu, mihlo sa mi hlavou, keď sa blížil k autu. Počkal som teda, kým sa mi neotočí chrbtom. Potom som sa vyrútil z môjho úkrytu a tresol som mu hlavu a kapotu tereňáku. Lebka mu pukla a jeho mŕtve telo mi bezvládne zostalo v rukách. Zhnusene som ho odhodil a natiahol som luk - spoza domčeku ku mne s krikom bežal. ďalší pirát, v ruke mal veľkú mačetu. Vystrelil som - šíp sa mi zabodol do čela a vyšiel z temena. Okamžite padol na chrbát.                                                                             "Čo sa to tam, dopekla, deje?!" ozval sa škrípavý hlas. "Ak sa chcete hrať, počkate, kým to tu...dokončíme." pirátovi ovisla sánka, keď videl troch mŕtvych kolegov a mňa medzi nimi. "Brody." zašepkal a rozbehol sa ku mne. "Zabijem ťa! Budem ten, ktorého Vaas odmení!"                                          Keď sa dostal dostatočne blízko, prudko som uhol doprava. Pirát sa zahnal päsťou, no minul. Vrazil som mu lakťom do brucha a on sa prudko predklonil. Chytil som ho okolo pása a tresol som ho o zem. Sadol som mu na hruď y vytiahol som Rakyatský nôž - posvatnú zbraň a drevenou rukoväťou a čepeľou posiatou rôznymi znakmi. Prudko som sa rozohnal a vrazil som pirátovi nôž do hrude. Tvár mi postriekala krv, pirát bol určite mŕtvy. Vytiahol som z neho nôž, očistil som ho, zasunul som si ho za opasok, a mŕtve telo som si prehodil cez plece. Vybral som sa späť do dediny.                                             "Tu ho máte." hodil som telo pred Dennisa, ktorý vyzeral, že mu čochvíľa oči vylezú z jamiek.                      "Si dobrý." pokýval nakoniec uznanlivo hlavou. "Jediný problém je, že si si práve spravil najväčšieho nepriateľa vo svojom živote."                                                                                                                                        "A koho?" zasmial som sa. "Veď už je mŕtvy."                                                                                                         "Vaas je mŕvy?" nadvihol obočie Dennis a odišiel. Nechal ma tam, nech pomaly blednem a uvedomujem si, koho tým nepriateľom myslel.